architektonicky ateliér

Obyčajné vyslovenie slova domov v nás vyvoláva pocity bezpečia, rodinného tepla, pokoja a pohody, niečo známe, niečo, čo nám je blízke a malo by byť príjemné. Domov zďaleka nie je iba súčet predmetov, priestor tvorený stenami, podlahou a strechou. Je to vzájomná symbióza fyzickej a psychickej podstaty. Nakoľko všetky situácie sa odohrávajú v priestoroch – či už uzavretom – interiér, alebo otvorenom -  exteriér. Všetky priestory sú teda vo vzťahu s funkciou a životom ľudí, ktorí sú v ňom prítomní. Dom nie je tvorený iba samotným obyvateľom, ale aj jeho hosťom. Tvorí filtračno ochrannú funkciu, ktorá je tak dôležitá pre človeka. Ani to nie je všetko. Komunikácia. Komunikácia s okolím a najbližšími susedmi. Lebo dom je postoj - silný argument a absencia komunikácie narúša pokoj a teda aj podstatu radosti. Tieto formy sú nenahraditeľnou podstatou domu a dôležitou súčasťou je miesto a okolie. Veci, ktoré sú prítomné, ale človek si ich nevie zaobstarať a ich hodnota je v čase, v niečom , čo človeku tak rýchlo plynie.

Samotný objekt je delený hmotovo na dve časti. Toto umožňuje dosiahnuť na pozemku otvorený priestor a hodnotný vstup do objektu. Ponúka civilizačnú sprchu, ktorou má človek možnosť otriasť zo seba veci, ktoré sužujú a bránia tak životne dôležitej komunikácii.

Koncepcia umiestnenia priestorov a vzájomných prestrešení tvorí celok v náväznosti na zeleň vlastnej záhrady objektu, ochranno - adaptačnou formou. Použitie princípu jednopodlažného domu umožňuje ťažiť z pozemku otvorenosť a priestrannosť, súkromie ale nie úplnú segregáciu, využívať slnečnú energiu po celý deň a  ponúknuť pozorovateľovi zaujímavé pohľady.